To závisí, v akej fáze písania knihy sa nachádzam. Na začiatku, keď len formulujem hlavnú ideu a štruktúru knihy, je písanie veľmi spontánne. Nápady ma prepadnú kedykoľvek a kdekoľvek, doslova. Pri zrode tejto knihy som si vymýšľala neuveriteľné príčiny, prečo som nemohla pozvať mojich známych a priateľov na návštevu: celý byt som mala polepený papierikmi, všade sa povaľovali notesy, ceruzky, perá. Najlepšie nápady som dostávala v sprche, pri praní alebo umývaní riadov. Musela som vždy odbehnúť k najbližšej "stanici" a rýchlo si poznačiť aspoň kľúčové slová či fragment myšlienky, ktoré sa v priebehu pár sekúnd navždy stratili. Táto fáza trvala niekoľko mesiacov. Boli dni, kedy ma nenapadlo nič, ale mala som aj také dni, kedy som chodila s notesom v ruke a nestíhala písať - nápady rástli ako huby po daždi. Po tejto fáze sa stalo písanie úžasným procesom, ktorý som si vychutnávala - kombinovala som nápady s faktami, vedomosťami, skúsenosťami a uhlami pohľadu. Bol to hladký tvorivý proces a ja som mala pocit, že píšem knihu vo finálnej verzii. Prebudenie prišlo o rok...

Editovanie a vylepšovanie rukopisu. Túto krutú realitu kreatívneho písania som objavila úplnou náhodou. Hneď ako bola moja prvá kniha dopísaná a pripravená na vydanie, dostala som pracovnú ponuku a príležitosť, ktorá sa neodmieta. Preto moja kniha musela stráviť takmer rok na polici. Keď som sa konečne mohla opäť vrátiť k môjmu rukopisu a s veľkým nadšením a neskrývanou hrdosťou som si začala čítať stránku po stránke, zostala som ako obarená. Nemohla som sama uveriť tomu, čo som čítala a úprimne povedané, zažívala som jeden šok za druhým: niektoré časti knihy boli napísané tak perfektne, že som len ťažko dokázala uveriť tomu, že sa také myšlienky a formulácie zrodili v mojej hlave, a niektoré boli napísané tak strašne, že som rovnako len ťažko dokázala uveriť tomu, že sa také myšlienky a formulácie zrodili v mojej hlave :-) Sebakriticky som musela priznať tvrdú realitu: Rukopis bol nepoužiteľný a na míle vzdialený od finálnej verzie. Editovanie, nové formulácie myšlienok, nová štruktúra textu, kapitoly bol neuveriteľne náročný a dlhý proces. Keď som dosiahla štádium, že som nemohla nájsť nič dobré a nič pozitívne na rukopise, vedela som, že moju prácu musím odovzdať do rúk profesionálnych editorov, korektorov a hodnotiteľov.
Finálna verzia knihy má maximálne 20% obsahu pôvodného rukopisu :-)

Tak ako s písaním, aj výber obálky obsahuje vo veľkej dávke spontánne rozhodnutie. Keď som videla tento návrh prvýkrát, doslova som na pár sekúnd stuhla a prestala dýchať. Vedela som v tom momente, že to je ona - presne tá obálka, ktorú som hľadala. Obálka je plná symbolov, ktoré úžasne charakterizujú cieľ a obsah tejto knihy. Tmavé pozadie vyjadruje pochmúrnu náladu, pocit a stav permanentného smútku či nie príliš motivujúcej rutiny. Päsť vo vzduchu - toto gesto poznám veľmi dobre z mojich tréningov. Po hodine či dvoch intenzívneho trénovania, o ktorom som si ja a moji fitness kamaráti mysleli, že v žiadnom prípade neukončíme, vždy na záver všetci doslova z posledných síl vystrelíme zovretú päsť do vzduchu aby sme takto nemo vykríkli: "Dokázali sme to!" To je úžasný pocit. Prasknuté sklo: Práve tým, že človek prekoná samého seba a dokáže to, čo si myslel, že je nad jeho sily, "rozbije" neviditeľný múr, ktorý mal celý čas okolo seba a ktorý mu bránil vidieť nové možnosti, príležitosti, vlastné schopnosti a tým lepšie spoznať seba samého. Takto si človek sám vytvorí novú šancu na nový život. A to symbolizuje jeden črep v tvare diamantu priamo nad zovretou päsťou, pretože to najdôležitejšie v živote, čo máme, je možnosť výberu a možnosť rozhodnutia sa, teda slobodu.

Hm...Tento názov je jednou z prvých spontánnych myšlienok. Napadla ma toto motto a nevedela som čo s ním. Nevedela som, ktorým smerom sa mám vydať: mám napísať blog? Mám publikovať do novín? Mám poskytnúť rozhovory alebo vytvoriť online doučovanie či kurzy? Hľadala som najlepšiu možnosť ako osloviť čo najviac ľudí a rozhodla som a vydať sériu kníh. Názov je slovensko-anglický. Tá slovenská časť je motivujúca, tá anglická časť je inšpirujúca. Trochu svojsky a možno trochu ostro, ale hrany sú jemne zbrúsené tým, že je napísaná po anglicky. V slovenčine by bola druhá časť názvu absolútne neprijateľná, vulgárna a minula by účel. V angličtine to znie inak: to je aj prvý dôkaz, že myslenie v inej reči je iné, aj keď hovoríme presne tie isté slová s tým istým významom. Angličtinu bez debaty a dlhých slov musí v dnešnej dobe vedieť každý. Najlepšia škola života je cestovanie. Kombináciou týchto dvoch atribútov človek nájde odvahu, prekoná sám seba a je schopný rozbiť ten neviditeľný múr okolo seba, ktorý ho obmedzuje.